Jdi na obsah Jdi na menu

Pianista v štyrom ročnom období hrá

 

                         
                                                           10.

 

Štyri ročné obdobia podľa Vivaldiho


Zima je kráľovná biela,
vie krutá i milá byť.
To je pravda celá,
mráz páli, škoda hovoriť.

Mráz podlý a krutý pán,
tuhne  ako ruská vodka,
v žilách ľudí, čo kráčajú
cestou bielych vločiek z neba.

Sneží, čas beží, romantika
z každej strany dýcha.
Deťom na saniach srdce bliká.
Zima je krutá, je decembrová pýcha,

Škoda, škoda, ľudia hovoriť.
A vločky, ktoré padajú z neba,
povedať jasne, narovno treba,
milenci túto romantiku majú rady,    

idú si ruka v ruke a biela rozprávka
 vchádza do záhrady.
Keď príde marec,
jar povie mu. „ Poberaj sa starec. “

A jarí sa jarí, pomaly kvitnú tulipány,
orgován biely, kvety lúky.
A znova rozprávka,
ale plná farieb vchádza do záhrady.

 

 


                                                          
                                                            11.


Odrazu na nebi kvitne dúha,
jedna, druhá, tretia....
Jedno je isté, kým neoteplí sa,
vtáci neodletia.

Leto má horúce líca, na poliach
dozrieva všetko, raž, jačmeň,
milá , krásna, letu sesternica
žltá slečna - kukurica.

Jeseň príde, zo všetkých strán vietor fúka,
verte vonku mrzne, teplejšie je dnuka,
pri chutnom čaji, či horúcej káve.
Zdvihnime čaše k októbrovej sláve.

Odrazu je tu decembrová zima.
Kráľ sa pozrie na kráľovnú,
má zranené srdce a on vie, čo jej chýba.
Láska, ktorá lásku láska a zostupuje z kríža.

To teplo ľúbezných slov... mám Ťa rád.
Zamrzlo všetko, rieka, len nie vodopád.
A tak je tu svadba, decembrový kráľ
si berie nádhernú, januárovú vílu.....

Vivaldi s rukami na klavíri hrá,
nie je to v žiadnom prípade ľstivá hra.
Publikum tlieska, ožila verte sála,
Klavirista ďalej hrá, neskutočne šťastný je.

Všetko sa točí odznova ako kolotoč....
Na budúci rok, kto, čo s kým príde, čas rozpovie.